• o mne a o blogu
  • menu
  • kategórie
  • Veronna

    Veronna

    „Igelitku si neprosím!“ – Veta, ktorá mi zmenila život a stala sa pre mňa úplne prirodzenou. Postupne som si uvedomila, že nepotrebujem vlastniť veľké množstvo vecí a znečisťovať planétu stovkami kíl odpadu ročne. Našla som sa v minimalistickom a zero-waste životnom štýle, ktorý chcem čo najviac aplikovať. A aj preto som sa rozhodla písať tento blog. Aby som inšpirovala iných a seba k rozvážnym, ale dôležitým krokom pre lepšiu budúcnosť. Ak sa rozhodnete ísť rovnakou cestou ako ja, netreba byť na seba príliš tvrdý. Každá veľká životná zmena sa deje postupne a chce to určitú dávku času, aby človek dokázal konať správne v rôznych situáciách. Možno si poviete, že jeden človek nezmôže nič, ale ak by každý z nás začal od seba, vieme zmeniť veľa. Držím teda palce sebe aj vám, aby nám všetkým to odhodlanie vydržalo čo najdlhšie a nebolo len chvíľkovým nadšením. A nebojte sa ma kedykoľvek kontaktovať! :)

    VETA, KTORÁ MI ZMENILA ŽIVOT

    ilustrácia od DailyIllustrations

    Nikdy som si naplno neuvedomovala to, ako si my ľudia postupne ničíme planétu. Znečistenie a našu nadmernú produkciu plastov som až tak nevnímala, navyše som si myslela, že separovať väčšinu odpadu, ktorý doma vyprodukujeme, stačí. Ako veľmi som sa mýlila. Väčšinu času som sa utešovala tým, že vlastne nerobím nič zlé a že takto fungujeme takmer všetci. Naivne som zbierala plastové fľaše do jedného veľkého vreca, po ktoré každý druhý týždeň príde jedno väčšie auto a rátala s tým, že všetky fľaše a iné plastové obaly niekde zrecyklujú. 

    Už pred niekoľkými rokmi som na sociálnych sieťach začala vnímať ľudí, ktorí dokázali za rok vyprodukovať len také množstvo odpadu, ktoré jednoducho vmestili do skleneného pohára s viečkom. Vtedy som to považovala za divné a prišlo mi úplne normálne, že si kúpim sprchový gél v plastovom obale či zväzok mrkvy zabalený v plastovej fólii. Myslela som si, že inak to proste nejde a treba to prijať tak, ako to je.

    Pravdou však je, že všetko sa dá, ak človek naozaj chce. A keď som zistila, aké nespočetné množstvo zero-waste alternatív je momentálne na trhu, začala som chcieť aj ja. Postupne som študovala rôzne články a nechala sa inšpirovať niekoľkými ľuďmi a videami. Obdivujem ich, pretože dokázali takto zmýšľať skôr ako ja. No ako sa hovorí, lepšie neskoro ako nikdy.

    „Igelitku si neprosím!“ 


    To je veta, ktorá mi zmenila život a stala sa pre mňa naozaj prirodzenou. Hoci ju už dávno hovorila moja mama, ktorá si odjakživa nosila v taške so sebou svoju vlastnú igelitku, ktorú používala opakovane až kým sa nerozpadla, ja som začala igelitky odmietať až neskôr. Aj tie, ktoré v obchode ponúkajú zadarmo. A samozrejme nejde len o igelitky.

    Ešte stále som však na začiatku mojej cesty. Keď chcete vo svojom živote urobiť veľkú zmenu, treba k tomu pristupovať s rozvahou. Ak sa teda rozhodnete inšpirovať mnou a robiť podobné kroky, nebuďte na seba zo začiatku príliš tvrdí. Občas sa stane, že pri sebe nemám vlastnú tašku, alebo si neuvedomím, že mi nápoj v reštaurácií prinesú so slamkou. No verím, že postupne sa to zmení. 

    Preto som založila tento blog, aby som inšpirovala seba a aj ostatných. Mám pocit, že som sa v tomto životnom štýle našla, a že chcem svoje skúsenosti odovzdávať ďalej. A povedzme si úprimne - v dnešnej dobe je internet práve tým ideálnym miestom, kde sa vo veľmi krátkom čase dokážeme dostať k nespočetnému kvantu informácií. Tak prečo ho nevyužiť pozitívne? 

    Budem rada, ak ma od začiatku podporíte na sociálnych sieťach, kde medzi sebou možno môžeme aj o kúsok ľahšie komunikovať.


    A môžete ma kedykoľvek kontaktovať na

    IGELITKUSINEPROSIM@GMAIL.COM

    Za pomoc pri tvorbe blogu ďakujem milej Bee.

    S láskou Veronna
    ilustrácia od DailyIllustrations

    Nikdy som si naplno neuvedomovala to, ako si my ľudia postupne ničíme planétu. Znečistenie a našu nadmernú produkciu plastov som až tak nevnímala, navyše som si myslela, že separovať väčšinu odpadu, ktorý doma vyprodukujeme, stačí. Ako veľmi som sa mýlila. Väčšinu času som sa utešovala tým, že vlastne nerobím nič zlé a že takto fungujeme takmer všetci. Naivne som zbierala plastové fľaše do jedného veľkého vreca, po ktoré každý druhý týždeň príde jedno väčšie auto a rátala s tým, že všetky fľaše a iné plastové obaly niekde zrecyklujú. 

    Už pred niekoľkými rokmi som na sociálnych sieťach začala vnímať ľudí, ktorí dokázali za rok vyprodukovať len také množstvo odpadu, ktoré jednoducho vmestili do skleneného pohára s viečkom. Vtedy som to považovala za divné a prišlo mi úplne normálne, že si kúpim sprchový gél v plastovom obale či zväzok mrkvy zabalený v plastovej fólii. Myslela som si, že inak to proste nejde a treba to prijať tak, ako to je.

    Pravdou však je, že všetko sa dá, ak človek naozaj chce. A keď som zistila, aké nespočetné množstvo zero-waste alternatív je momentálne na trhu, začala som chcieť aj ja. Postupne som študovala rôzne články a nechala sa inšpirovať niekoľkými ľuďmi a videami. Obdivujem ich, pretože dokázali takto zmýšľať skôr ako ja. No ako sa hovorí, lepšie neskoro ako nikdy.

    „Igelitku si neprosím!“ 


    To je veta, ktorá mi zmenila život a stala sa pre mňa naozaj prirodzenou. Hoci ju už dávno hovorila moja mama, ktorá si odjakživa nosila v taške so sebou svoju vlastnú igelitku, ktorú používala opakovane až kým sa nerozpadla, ja som začala igelitky odmietať až neskôr. Aj tie, ktoré v obchode ponúkajú zadarmo. A samozrejme nejde len o igelitky.

    Ešte stále som však na začiatku mojej cesty. Keď chcete vo svojom živote urobiť veľkú zmenu, treba k tomu pristupovať s rozvahou. Ak sa teda rozhodnete inšpirovať mnou a robiť podobné kroky, nebuďte na seba zo začiatku príliš tvrdí. Občas sa stane, že pri sebe nemám vlastnú tašku, alebo si neuvedomím, že mi nápoj v reštaurácií prinesú so slamkou. No verím, že postupne sa to zmení. 

    Preto som založila tento blog, aby som inšpirovala seba a aj ostatných. Mám pocit, že som sa v tomto životnom štýle našla, a že chcem svoje skúsenosti odovzdávať ďalej. A povedzme si úprimne - v dnešnej dobe je internet práve tým ideálnym miestom, kde sa vo veľmi krátkom čase dokážeme dostať k nespočetnému kvantu informácií. Tak prečo ho nevyužiť pozitívne? 

    Budem rada, ak ma od začiatku podporíte na sociálnych sieťach, kde medzi sebou možno môžeme aj o kúsok ľahšie komunikovať.


    A môžete ma kedykoľvek kontaktovať na

    IGELITKUSINEPROSIM@GMAIL.COM

    Za pomoc pri tvorbe blogu ďakujem milej Bee.

    S láskou Veronna
    . 28. júla 2018 .

    5 komentárov

    1. Moc hezký článek, taky jsem se už igelitek vzdala a považuju to za skvělý krok :)

      Praguetales

      OdpovedaťOdstrániť
    2. Support! Viac takýchto ľudí. Musím sa priznať že veľa krát mi to v danej situácii nenapadne povedať že nechcem igelitkou ale snažím sa na to myslieť viac a viac.
       xxAlexandra MS ALWAYS LATE


      OdpovedaťOdstrániť
    3. Je super, že teď se tahle myšlenka rozšiřuje čím dál víc a víc :) Hodně tomu podle mě i pomohlo to, že je teď nějaký nový zákon právě o igelitkách - doprodávají se ty normální igelitové, které dříve byly zadarmo a měly by se dávat už jen ty papírové, což je podle mě super krok (nevím teda, jak to mají v jiných zemích než v ČR)... Já k tomu životu "bez igelitek" pomalu ale jistě taky spěju, jen musím myslet, že si musím brát s sebou třeba tašku, abych to měla kam dát a nemusela si tu igelitku kupovat :) Super užitečný článek ;)

      OdpovedaťOdstrániť
    4. Je pravda, že aj malými krokmi sa postupne dostaneme do cieľa. Najdôležitejšie je naozaj nebyť na seba tvrdý a dopriať si dostatok času. Tak veľmi ma teší, že táto komunita časom stále rastie a veľa ľudí sa pridáva. Všetci prispievajú vlastnými pokrokmi a to je také krásne. Držím ti veľmi palce a teším sa na články! :)

      monicasworldofflowers

      OdpovedaťOdstrániť
    5. Tiež som si spočiatku myslela, že robím pre ekológiu dosť, ale pravdou naozaj je, že vždy sa dá urobiť ešte niečo navyše a tak rovnako ako ty, aj ja každý deň objavujem nové a nové spôsoby ako ušetriť kúsok odpadu, hľadám alternatívy v potravinách, v drogérii, prestala som nakupovať haldy oblečenia, keď stejne mám len pár obľúbených kúskov, ktoré nosím väčšinu času. Ako sa vraví - kto chce, hľadá spôsoby, kto nie, hľadá dôvody.

      PS: Ďakujem, že si navštívila môj blog a nechala odkaz na svoj blog, vďaka tomu mám o jeden obľúbený web viac. Idem ťa rovno zazdieľať na svojom FB, pretože ekológiu treba šíriť vždy a všade :-)

      OdpovedaťOdstrániť

    popular posts